Počet volaní na tiesňové linky 155 na Slovensku a v Českej republike rastie, no nie každý pacient potrebuje výjazd záchrannej zdravotnej služby. Ako zabezpečiť, aby sa každému dostala správna pomoc v správnom čase? Aj o tom diskutovali slovenskí a českí odborníci na konferencii Operační řízení ve zdravotnictví, ktorá sa konala 15. a 16. októbra v českom Benešove.
Podujatie, ktoré každé dva roky spája operátorov tiesňových liniek 155, zdravotníckych manažérov a ďalších odborníkov, ukázalo, že záchranné zdravotné služby na oboch stranách hranice čelia podobným výzvam. Rastie počet volaní, mení sa štruktúra pacientov a čoraz väčší význam nadobúda schopnosť operačných stredísk správne vyhodnotiť zdravotný stav volajúceho a rozhodnúť o najvhodnejšej forme pomoci.
Slovensko a Česko čelia porovnateľnej záťaži
V Českej republike s približne 10,9 milióna obyvateľov prijalo 14 operačných stredísk krajských záchranných služieb v roku 2025 približne 1,8 milióna volaní a uskutočnilo 1,2 milióna výjazdov. Na Slovensku s 5,4 milióna obyvateľov prijalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR približne 917-tisíc volaní a vyslalo posádky ZZS na 609-tisíc zásahov.
V prepočte na počet obyvateľov tak oba systémy vykazujú veľmi podobnú záťaž. Rastúci počet volaní pritom nie je výlučne slovenským či českým problémom. Podobný vývoj zaznamenávajú aj ďalšie európske krajiny.
Českí odborníci zároveň upozornili na zmenu charakteru zdravotných problémov, s ktorými sa pacienti obracajú na záchrannú zdravotnú službu. Pribúdajú volania a výjazdy k ťažkostiam, ktoré by bolo možné primárne riešiť v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, aj prípady súvisiace s psychosomatickými problémami. Podľa údajov prezentovaných na konferencii naopak klesá počet výjazdov k niektorým závažným diagnózam, napríklad k polytraumám či infarktu myokardu. Výrazné zmeny v štruktúre pacientov pritom nemožno vysvetliť iba starnutím populácie. Českí kolegovia zaznamenali relatívne najväčší nárast u pacientov v produktívnom a detskom veku.
Slovenské riešenia zaujali českých odborníkov
Operačné stredisko ZZS SR na konferencii predstavilo tri odborné témy, ktoré ukázali, ako sa mení úloha operačného riadenia a aké riešenia už Slovensko využíva.
Ján Vido, vedúci oddelenia správy registra AED, predstavil vývoj slovenského registra automatických externých defibrilátorov. Z pôvodne jednoduchej evidencie sa postupne stal komplexný systém, ktorý zahŕňa aj refundáciu oprávnených nákladov po použití AED, výmenu elektród, opätovné uvedenie prístrojov do funkčného stavu či získavanie údajov z použitých zariadení. Keďže v Českej republike neexistuje centrálne riadený register AED v obdobnej podobe, slovenské riešenie vzbudilo výrazný záujem. Českí kolegovia ocenili jeho fungovanie a prejavili záujem inšpirovať sa slovenským modelom.
Viliam Sládek, hlavný operátor OS ZZS SR, priblížil rozvoj poradenskej linky 116117 a problematiku ambulancií špecializovanej prepravy. Práve linka 116117, ktorá poskytuje poradenstvo pri zdravotných problémoch nevyžadujúcich okamžitý zásah záchrannej zdravotnej služby, zaujala českých odborníkov ako jedno z možných riešení na zníženie zaťaženia tiesňovej linky 155 a systému ZZS.
Beáta Bodnárová, hlavná lekárka OS ZZS SR, sa venovala rozhodovacím procesom pri vyhodnocovaní tiesňových volaní. Približne tretinu hovorov na linku 155 operátori riešia formou konzultácie bez vyslania ambulancie ZZS. Na konkrétnych príkladoch ukázala, že podobné príznaky nemusia znamenať rovnaký zdravotný problém a správne vyhodnotenie situácie si vyžaduje odborné vedomosti, skúsenosti a schopnosť rozpoznať riziká.
Operačné stredisko ako vstupná brána k správnej pomoci
Jednou z kľúčových tém konferencie bola meniaca sa úloha operačných stredísk. Ich budúcnosť nespočíva iba v rýchlejšom prijímaní tiesňových volaní či presnejších algoritmoch na výber posádky. Čoraz dôležitejšia bude schopnosť rozhodnúť, aký typ zdravotnej pomoci pacient skutočne potrebuje a či je nevyhnutný zásah záchrannej zdravotnej služby.
Ako v diskusii zdôraznil Ondřej Franěk z pražskej záchrannej služby, operačné strediská sa postupne stávajú vstupnou bránou k zdravotnej starostlivosti. Ich úlohou je nasmerovať pacienta k pomoci, ktorá najlepšie zodpovedá jeho zdravotnému stavu, a to aj vtedy, keď nejde o výjazd záchranárov.
Nasledujúce roky preto prinesú rastúci význam telemedicíny, efektívnejšie využívanie zdravotníckych dát, nástrojov na podporu rozhodovania aj umelej inteligencie. Technológie však zostanú predovšetkým podporou odborného rozhodovania zdravotníckych pracovníkov.
Budúcnosť operačného riadenia sa nebude merať iba tým, ako rýchlo dokáže vyslať ambulanciu ZZS. Rovnako dôležité bude, či dokáže správne vyhodnotiť potreby pacienta a nasmerovať ho k primeranej pomoci. Kvalitný systém záchrannej zdravotnej služby nie je ten, ktorý vyšle najviac sanitiek, ale ten, ktorý dokáže zabezpečiť správnu pomoc v správnom čase.
