Znamená to – vyhýbať sa alkoholu, nepreceňovať sily, kúpať sa len v zdravotne vyhovujúcej vode, nevchádzať do nej s otvorenými ranami, infekčným ochorením alebo horúčkou. Do vody treba vstupovať pomaly, aby sme sa vyhli teplotnému šoku. Platí, že k najbezpečnejším plochám na kúpanie patria tie so zabezpečenou vodnou záchrannou službou.

Počas búrky, prípadne ak sa blíži, sa v žiadnom prípade nekúpeme na otvorených vodných plochách pre riziko zasiahnutia bleskom. Nebezpečné sú aj skoky do vody. Keď skáčeme do vody, v ktorej nevidno dno, nepoznáme hĺbku, prípadne sa v nej môžu nachádzať rôzne predmety, riskujeme ťažké poranenia hlavy a chrbtice, prípadne až fatálne následky.
Osobitnú kapitolu tvoria deti. V ich prípade by mali byť bezpečnostné ochranné prvky ako rukávniky alebo vesta samozrejmosťou, rovnako je dôležité mať ich vždy pod dozorom. Malé dieťa sa totiž môže utopiť aj v plytkej vode, a to ani nie za minútu. Topenie môže byť v takomto prípade rýchle a tiché.

Ak sme svedkami topenia, okamžite kontaktujeme tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho však dbáme v prvom rade na vlastnú bezpečnosť, použijeme napríklad konár alebo veslo, aby sa mal topiaci čoho chytiť. Keď nereaguje, je potrebné dostať ho z vody aj bez pomôcok. Po vytiahnutí začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty, a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi záchrannými vdychmi. Ak nepomôžu, stláčame hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom, do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 – 120 stlačení za minútu. Ak nepoznáme presný postup, netreba panikáriť, operátor tiesňovej linky 155 krok za krokom inštruuje záchrancu, čo má robiť.